Máš vedomosti, schopnosti a cítiš sa nedocenený, pretože nikto nestojí o tvoje slová, pohľady alebo o ne stojí málo ľudí? Stojíš o to aby si ťa niekto všímali, počúvali ťa, zastavili sa pri teba alebo aby si niekoho viedol či inšpiroval?

Existuje jeden osvedčený a veľmi funkčný nástroj.
Prestaň chcieť, aby si Ťa niekto všímal.

Keď vystúpiš z radu povrchne, všimnú si Ťa ľudia a získaš aj nejaký obdiv, no má to dočasný charakter. Časom zhasneš. Bude to nereálne, pretože my reálne nepotrebujeme získavať obdiv od iných ľudí. Jediné čo sa počíta, je získať obdiv samého zo seba. Získavať silu len z nás samých. Osobne mi veľmi pomohlo odísť z FB. Mnohí tomu nerozumeli a je pravdou, že na základe len raciozmýšľania to nemusel byť navhodnejší krok.. veľakrát mi v hlave znel hlas, máš tam dokopy cez 5 tisíc sledujúcich, čo keď... Nič ,,z čo keď?" sa nenaplnilo. Ani čo keď, na teba ľudia zabudnú, ani čo keď ich nebudeš mať ako informovať, ani čo keď nebudeš mať kde predávať svoje minerály.. Naša osobnosť by nemala byť závislá od iných na sociálnych sieťach. Keď totiž zostaneme sami, nebudeme vedieť čo si počať. Stále budeme nútení čosi robiť, aby sme prehlušili našu samotu. Aby sme nezreli. Lebo aj so samotou zrejeme a rastieme, rovnako ako zrejeme s inými, potrebujeme v tom nájsť rovnováhu. Sociálne siete nás veľakrát ,,nútia" zachytávať všetky ,,ultrapotrebné informácie" vedúce k zahlteniu nášho Ja a my sa začneme strácať keď nepočúvame svoj vlastný vnútorný hlas. Opäť - rovnováha tkvie v tom dokázať počúvať vlastný hlas a následne sa miestami nechať inšpirovať k rastu od iných. 

Tým, že netúžiš po tom, aby si ťa niekto všímal, nie si viazaný na chvály a záujem od iných - zdokonaluješ seba. Odstúpiš od davu a stiahneš sa. Už to si ľudia všimnú a nevedia, čo sa deje. To, čo si o teba ľudia myslia, je spravidla menej dôležité, pretože takmer vždy je to to, čo si myslia sami o sebe. Aj to milé, aj to nemilé. S tým sa často netreba stotožňovať. My potrebujeme zrieť a zrieť nemôžeme v dave. Pokiaľ si v dave, nevidíš dôvody, ktoré hrajú za i proti tebe. Keď v dave nie si, ľudia vycítia odlišnosť a ťahá ich to tvojim smerom (či už tvoju odlišnosť pomenujú na tvoju adresu ,,milo alebo nemilo"). Prečo tomu tak psychologicky je? Lebo sme boli vedení i vychovávaní spoločnosťou, náboženstvom, politikou i rodinou k tomu, že sa máme správať unifikovane a normatívne. Lenže v hĺbke svojho vnútra každý cíti neslobodu vyjadriť svoju jedinečnosť, do ktorej nás systém nastoľovaný stáročia uväznil. Nik z nás nepotrebuje hovoriť iným ako majú žiť, či už máte prácu ako ja alebo nie. Snažím sa držať 2 krokov na základe ktorých pomáham.

1. Neradím a nepomáham tam, kde o to nie som požiadaná.

2. Pomoc si neracionalizujem, musím cítiť, že je to potrebná a že ju chcem po splnení kroku 1 poskytnúť a nerobím to len ,,lebo sa patrí" alebo ,,lebo to tak aktuálne robia všetci". Niekedy totiž najviac človeku pomôžeme tým, že mu nepomôžeme.

Najlepšia zmena spoločnosti je práve BYŤ PRÍKLADOM a inšpiráciou pre seba a mať spokojnosť so sebou + so zreteľom nezaspať na vavrínoch vo vlastnej spokojnosti = komforte na veky. Pokiaľ toto niekto vycíti, rád sa k tebe vráti. Ak by sme šli cestou davu, síce by sme vždy zapadali, boli by sme tým príjemným človekom, no neboli by sme spokojní. Lebo v dave zabúdame na to, čím sme výnimoční, alebo sa zato hanbíme, alebo sa bojíme čo na to ostatní. Ovplyvnení davom väčšinou náš vlastný názor a jadro osobnosti buď nevidíme, alebo zapraceme nepotrebným balastom cudzieho vplyvu na našu osobnosť. V dave sa čerstvé salaše stávajú opomínaným a nedostatkovým tovarom, ktorý na pultoch nahrádza aditívami nadupaný McDonaldíno.

PS: Tu stále môžeš nazrieť na moje handmade výrobky z liečivých minerálov, ktoré napúšťam energiou podľa nacítenia, čo ti je vhodné doplniť.

Sandra🤍