V poslednej dobe sa kolektívne prevzorcovávajú dospelé vzťahy rodič ,,dieťa". Nakoľko väčšina vzťahov dospelé ,,dieťa" a rodič nie sú z energetického hľadiska prospešne nastavené z dôvodu, že rodič sa nepustil dieťaťa, alebo dieťa sa nepustilo rodiča a dokonca niekedy, oba prípady súčasne.

Tento článok ti nemusí byť sympatický, nakoľko sa môže ,,dotknúť" tvojho ega v momente, keď presne vystihne a pomenuje miesta, kde sa prípadne svojho dieťaťa nechceš energeticky pustiť a stále chceš zostať v roly rodiča - toho, čo údajne vie všetko najlepšie. Ak si ,,dieťa" a tento článok ťa pobúri, je to pravdepodobne z dôvodu, že ti ostať dieťaťom pripnutým na cicík rodiča prináša možnosť neprevziať plne zodpovednosť za svoj život a rozhodnutia v ňom. Tak či onak... toto nezdravé puto oberá obe strany o životnú energiu. Pre účely článku budem puto pomenovávať ako pupočnú šnúru. Ako sa prejavuje neprestrihnutá pupočná šnúra vo vzťahoch medzi dospelými na úrovni rodič - ,,dieťa" v praxi?

Si rodič, ktorý chce neustále cítiť istotu v živote svojich detí, či mať neustálu kontrolu nad svojim ,,dieťaťom" nakoľko - keď ho máš pod kontrolou, nemusíš až tak prežívať vlastný nespracovaný strach o budúcnosť, s ktorým ale tvoje ,,dieťa" nemá nič spoločné?

Zvedom si, že pokiaľ sa niečo ,,pomrvilo" v živote tebe, neznamená, že sa to pomrví i tvojmu ,,dieťaťu" a aj keby náhodou áno...ono nemá právo na svoju vlastnú skúsenosť? Pozri sa na svoje strachy a nesnaž sa ich zodpovednosť hádzať na svoje ,,dieťa". Rovnako si zvedom, že životné istoty dnes nie sú tie isté čo pred 20-30-40 rokmi. Jedinou istotou je aktuálne rozvoj a zmena.

Si dospelé ,,dieťa", ktoré začína pociťovať väčší odpor k svojim rodičom a ich správaniu? Pokiaľ ho tam cítiš, pupočná šnúra cez, ktorú prúdi nevyžiadaná energia je stále tam.

Stanov si vlastné hranice, ktoré sa nebudú snažiť meniť tvojich rodičov - tí sú akí sú a je na nich ako (a či vôbec sa chcú rozvíjať, či posúvať). S láskou a úctou komunikuj o svojich pocitoch, čo ti nevyhovuje a ako by si to túžil/a mať. Pokiaľ to nebudú rešpektovať, spýtaj sa sám seba, ako by som sa zachoval/a k ľuďom, ktorý ma nerešpektujú, keby nemali nálepku ,,rodičia"? Ešte raz, nesnaž sa ich meniť a presviedčať o svojej pravde, ani tebe sa predsa nepáči, keď to robia.

Aj keď si dospelá/ý máš tendenciu skrývať to, ako žiješ, čo robíš alebo im to radšej oznámiš až keď to ,,vyjde" zo strachu, že nebudeš pochopená/ý?

Zvedom si, že už nemáš 5 rokov a hnev či sklamanie rodičov, ti nemusí lámať srdce Tieto výchovné nástroje ako nás ,,ochočiť" fungovali pred 20-30-40 rokmi..no teraz? Nemusia mať na teba žiadny dosah. Nevraždíš, nekradneš, nie si permanentne na drogách? Tak zrejme len žiješ svoj život podľa svojich predstáv a nemusíš sa zaň hanbiť. To, že nežiješ ako generácie predtým nemusia chápať, ale ani ty sa zato nemusíš ospravedlňovať či hanbiť. Postav sa do svojej sily a s láskou a úctou si stoj za svojimi rozhodnutiami.

Si rodič, ktorý neustále dáva nevyžiadané rady a prednášky, čo by bolo keby a ako by to bolo najlepšie?

Spýtal/a si sa niekedy úprimne seba pre koho by to bolo najlepšie? Alebo svojho ,,dieťaťa" či vníma, čo mu radíš ako najlepšie pre neho? Zvedom si, že pokiaľ v tom budeš pokračovať, tvoje ,,dieťa" neprestane svoj život žiť podľa seba, možno na istý čas sa ti to touto podvedomou manipuláciou podarí...no nakopokon volanie svojej duše po vlastných skúsenostiach bude silnejšie a jednoducho len začne zatajovať alebo klamať. Presne z dôvodu, že nám v detstve nebolo umožnené byť plne autentickí, sme sa naučili klamať a mlžiť. Aj pre mňa to bolo niekedy jednoduchšie, ako si vypočuť monológ rodičov o tom, ako vedia, čo je pre mňa najlepšie a čo ako dopadne. Ďakujem, už si neprosím..  

Máš tendenciu svojmu ,,dieťaťu" vyčítať, že ti je niečo dlžné, ty si ho porodila/ vychoval atď.. ?

Tvoje ,,dieťa" ti nikdy nebolo a nikdy nebude nič dlžné. Energeticky v rámci rodostromu rodič dáva, dieťa prijíma - dospelé ,,dieťa" zase dáva svojim deťom a tak ďalej. Svoj ,,dlh" voči životu energeticky vraciame cez svoje deti, ďalšiu generáciu - neotáčame sa chrbtom k životu späť k našim rodičom. To je jedine rýchla cesta k rakovine, ktorá na to ihneď upozorní.

Si rodič, ktorému sa nepáči výber partnera svojho dieťa, či aký má na neho vplyv? Nepáči sa ti, že začínaš strácať ten svoj? 

Zvedom si, že každý na svete má právo na svoje vlastného skúsenosti. Keď to preženiem - pokiaľ si tvoja dcéra nájde partnera, ktorý jej dá pri prvej príležitosti za ucho, tak je to jej učenie. Sama sa preň rozhodla a je na nej vstúpiť si do svojej sily a vystúpiť z daného vzťahu. Môžeš byť ten najlepší rodič na svete, ale pokiaľ budeš oberať svoje dieťa o skúsenosti, je veľmi pravdepodobné, že sa ti v dospelosti otočí chrbtom, bude zatajovať alebo klamať. Nesnaž sa niekoho manipulovať skrz svoje strachy - radšej si na ne posvieť

Máš tendencie odhovárať svoje ,,dieťa" od väčších životných zmien? 

Čo tak sa svojho ,,dieťaťa" spýtať, či má pocit, ži ju/ho dané zmeny učinia šťastným a s otvoreným srdcom počkať na odpoveď? Ak by aj prišla odpoveď neviem, ale CHCEM TO VYSKÚŠAŤ.... čo tak vyjadriť podporu a dôveru, že všetko dopadne, ako si želá namiesto vymenovania 1 384 745 dôvodov, prečo to môže dopadnúť zle?

Vymenili sa vám role? Si ,,dieťa", ale cítiš sa ako rodič a prejavuješ za neho nepatričnú zodpovednosť a starostlivosť? Alebo rodič a máš pocit, že ťa vychováva ,,dieťa". Something went broke.. niečo sa pokazilo.. Vaša životná energia neplynie ako by mala, za čím može byť mnoho príčin v rámci vzťahovej dynamiky.

 Vystúpiť, vystúpiť, vystúpiť z otočených rolí..

Si ,,dieťa" bez úvodzoviek, ktorého síce rodičia vytáčajú, avšak stále si prisatý/á na ich prsníček a cuckáš si výhody života bez akejkoľvek zodpovednosti za svoje rozhodnutia, kroky či rozvoj, pretože vždy, keď je to potrebné mamka alebo tatko ťa zachránia či ,,poľutujú"?

Tak cuckaj a buď dieťaťom bez úvodzoviek, ale potom im nič nevyčítaj, veď iba dokazuješ že ti pupočná šnúra stále vyhovuje

Našich rodičov naučili ich rodičia, že keď sa cíti dobre rodič, je všetko v poriadku a dieťa si môže vydýchnuť. A tak naši rodičia robili všetko preto, aby sa ich rodičia cítili dobre a oni to naučili zase nás. Všemožne sme sa im ako deti snažili vyhovieť aj za cenu popretia seba, svojich túžob či skúseností. My však môžeme teraz svoje deti naučiť, že JE LEN A LEN NAŠOU ZODPOVEDNOSŤOU CÍTIŤ SA DOBRE a tou ich je zodpovednosť za vlastné šťastie. Najprv sa však musíme postaviť do svojej sily - v láske i úcte sa stať z detí  zodpovednými ,,deťmi" svojich rodičov Zodpovednými za svoje rozhodnutia a svoje smerovanie.

Ešte raz sa zopakujem tento článok ti nemusí byť sympatický, nakoľko presne vystihuje a pomenováva miesta, kde prenášaš zodpovednosť za svoje emócie na toho druhého vo vzťahu ,,dieťa" - rodič, pričom máš možnosť si ich vyriešiť ty sám/a. Pokiaľ poznáš niekoho, komu by mohol článok otvoriť oči (..a že je nás hodne  ..) s radosťou ho zdieľaj.

Aktuálne sa opäť riešia a transformujú témy ,,odpájania" sa, čo sa prejavuje buď vo vzťahu rodič-dieťa alebo PARTNERI, kedy začíname vnímať, ktorý z partnerov sa veľakrát len ,,vezie" na energii toho druhého, ale v skutočnosti ešte naplno neprebral zodpovednosť za svoj život. Veľakrát sa tak deje i z dôvodu, že práve energeticky silnejší partner to tomu druhému neumožnil.

17. mája v Bratislave usporadúvam aktivačnú ceremóniu na túto tému, za dobrovoľný príspevok.

Prihlasovanie emailom: byme@byme.sk

S láskou
Sany Asia