V slovách článku budeš vnímať posolstvá zo svojej vlastnej perspektívy, reality a stupňa vývoja. Môžeš vidieť sebectvo a egocentrizmus i harmonickú, bezstarostnú hudbu budúcnosti a jednotu scelenia jednotlivcov vo vyšší funkčný celok. Prípadne niečo medzitým. Často opakujem Slová sú pre mňa obmedzujúce z hľadiska, že každý má s nimi spojené vlastné asociácie. Napr. keď poviem nestarať sa o nikoho, obeť vidí sebca, ktorý jej nevenuje toľko pre ňu potrebnú pozornosť.  Keď to nestarať sa o nikoho uvidí tvorca svojej reality, je mu tento stav bytia jasný a nepovažuje ho za stav, kde o niečo prichádza, alebo kde je niečo ,,zlé”.

V 5D je zakorenený stav bytia v pokore, kde nie je potreba skrývať maličkosti, ani svoje veľké ponaučenia. Človek tu dokáže byť k sebe i iným úprimný a autentický a už sa (i iných) prestáva klamať. Nemusí mať život ako z raja, to je len ďalšia ilúzia, ale realisticky vie zhodnotiť a nahlas pomenovať, kde sa nachádza a dajme tomu i to, čomu sa dookola vyhýba, lebo je to pre neho náročné a zatiaľ ešte i jednoduchšie. V 3D je pokora len pojem, pričom ľudia veľakrát ani len teoreticky nedokážu vysvetliť jeho význam.

V 5D neexistuje správne a nesprávne, ale len ,,UVEDOMUJEM SI, čo sa deje, čo za tým je a z akej pozície jednám”. V 3D existuje správne a nesprávne, aj neuvedomujem si čo robím, ale myslím si čo robím, čo sa deje, no nevnímam, čo je za mojim správaním.

V 5D vnímaš svet z pohľadu SOM KTO SOM a ako tým prinášam niečo i väčšiemu celku, spoločenstvu, vyššiemu zámeru. V 3D je vnímanie len z perspektívy ja a pre mňa, bez zohľadnenia vyššieho dobra či celku.

V 5D človek vie a cíti, kde a aké je v danej chvíli a situácii jeho miesto, čo je tam jeho úlohou a čo mu naopak neprináleží. V 3D človeka fráza ,,uvedom si kde a aké je tvoje miesto" zvyčajne urazí a dotkne sa jeho ega.

V 5D buď čas nevnímáš, alebo čas hrá pre teba. V 3D si väzňom času a je ,,proti tebe,” máš pocit že je ho málo.

V 5D uctievaš seba a súčasne vyššie dobro. Neexistuje tu nezdravá zbožná zaslepenosť k autoritám. V 3D panuje prevažne úcta, rešpekt založená na presvedčeniach o veku, statuse, alebo strachu z autorít.

V 5D panuje dobrotivosť, aj keď sa veci nevyvíjajú úplne podľa tvojej najvyššej preferencie. Súčasne s dobrotivosťou máš v sebe istú razantnosť a pevnosť, ktorá prirodzene neprepustí neúctu a nerešpekt. V 3D jednáš reakčne s oneskoreným uvedomením (alebo i bez neho).

V 5D máš odlišné priania, hodnoty, prístup k telu, k snovému životu, k prírode, stravovaniu, k energii ako takej. Už nejavíš zvyčajný záujem o únikové aktivity 3D sveta - alkohol, televízia, mobil, browsovanie po profiloch iných. Viac ťa zaujíma príroda, živé tvory, rastliny, čistota vody, vnútorný pokoj, harmónia či sebarozvoj.

V 5D preferuješ a oceňuješ samotu pred, pre teba, nie zmysluplnou spoločnosťou. V 3D sa obzvlášť nezamýšľaš nad kvalitou spoločnosti či aktivity + veľakrát sa vyhýbaš samote.

V 5D ťa nepúšťa žiť mimo rovnováhy dávania a prijímania. Akákoľvek, i menšia nerovnováha ti je ihneď zvedomená. Preto chceš dávať aj prijímať vždy prirodzene a v rovnováhe, hoci rôznorodými spôsobmi. V 3D je dávanie a prijímanie vnímané necelistvo, v nerovnováhe, len v podmienkach alebo vymáhané skrytými taktikami späť, pretože tu človek ešte nevie narábať efektívne s vlastnou energiou.

V 5D sa v skutočnosti o nestaráš o druhých. Pozor nejedná sa o apatiu, ale úroveň súcitu, ktorý od teba nič násilne nevyžaduje. Napriek tomu ti, ale umožňuje vnímať druhých v prítomnosti a vidieť ich, z ich vlastnej perspektívy. V tom celom však nemáš potrebu sa pridávať na nejakú stranu, niekomu sa zapáčiť a zároveň nepotrebuješ niekoho predbiehať ani nikomu nič dokazovať.  Paradoxným rozdielom je, že sa nestaráš o to, či ťa niekto má rád alebo nie, ani o to, že si ,,iný/ iná” ako hovorí normatívna väčšina. Máš totiž súcit - so sebou i s druhými. Záleží ti na ľuďoch, ale nie do miery, že by ťa to brzdilo v ceste, alebo väznilo v niečom, čo ti už nerezonuje. V 3D panuje ľútosť, spasiteľský a mučenícky komplex, alebo neautentický komplex matky Terezy a pomoci skrytej za sebecké mechanizmy.

V 5D od nikoho nechceš, aby niečo robil len preto, že to považuješ za správne ty. Môžeš mať preferenciu, môžeš ju vyjadriť, ale ďalej to nechávaš v rukách osoby, ktorej učenie do rúk patrí a ideš si ďalej svojou cestou, hoci i rozdielnou. V 3D si ľudia radi deklarujú, čo je správne, čo nie, akoby to druhí mali robiť a ako nie.

V 5D si človek uvedomuje svoju cestu, vníma cestu druhého a necháva ho po nej kráčať, pretože vie a cíti, že každý vie i cíti, čo je jeho cestou. V 3D chcú ľudia svoje cesty navzájom ohýbať pomocou manipulácie, rôznych hier na obeť a tyrana a iných mechanizmov. Hoci s nimi niečo nerezonuje, frflú, sťažujú sa, no nie a nie sa pohnúť vlastnou cestou.

Aktuálne globálne žijeme na prelome, jedni to majú prevažne ako v 3D, iní ako v 5D a potom sú i takí, ktorí sa sami teoreticky presvedčili, že to majú už ako v 5D, pri prvej príležitosti moralizujú, akoby to bolo správne a už sú jasní.

To, že si sa našiel/a v oboch svetoch je realistické a v poriadku. Evolučný vzostup ľudstva je postupný proces, nalaďovania sa. Cesta, ktorou kráčajú všetci spoločne a súčasne je každý na inom úseku svojej vlastnej cesty. Azda za mňa to najdôležitejšie, čo ľuďom často opakujem nie je dôležité na akom úseku svojej cesty si, ale či si to uvedomuješ a máš silu to sebareflexívne zhodnotiť.

Osobne mám prijemnejšie pocity a preferenciu sa pristaviť pri človeku, ktorý má silu realisticky povedať - ,,Sedím teraz na kope hovien a neviem ako vstať. Skúšal som mnoho spôsobov, ale cítim, že som v nich zaborený až po uši.” Ako zastaviť sa pri človeku naoko vysmiatom, vnútri plačúcom, ktorý sa tvári, že má všetko vyriešené, všetko načítané, zvládnuté a súčasne moralizuje nad ostatnými. Nevnímam, že je ešte pripravený na ďalší krok. Pretože prestal cítiť, že je celý v sračkách. A keď necíti sám seba, nebude cítiť a vnímať ani ostatných.

Magické dni
Sany Asia