V 1. časti o matrici duše sme si priblížili jej základnú konštrukciu, budovanie kvalít a význam slobodnej vôle. Teraz sa pozrieme na to, ako tento proces pokračuje po ukončení pozemského života. Čo sa deje s našou dušou po smrti fyzického tela? Čo si odnášame z jednotlivých inkarnácii. Prečo si nepamätáme predchádzajúce životy a podľa čoho sa určuje naše ďalšie smerovanie? 

MATRICA DUŠE PO SMRTI ČLOVEKA
Smrť fyzického tela nepredstavuje zánik duše, ale ukončenie jednej etapy jej existencie. Človek pozostáva z viacerých energetických konštrukcií a jemnohmotných obalov, ktoré nemajú rovnakú životnosť ani funkciu. Niektoré sú potrebné výlučne počas fyzického života, ďalšie slúžia na spracovanie a prenos vytvorených energií. Po smrti sa tieto dočasné konštrukcie postupne oddeľujú a zanikajú, prípadne ukončujú svoju funkciu. Matrica však patrí k večnej časti duše a pokračuje ďalej. Zachováva si výsledky vývoja, ktoré boli prostredníctvom jednotlivých životov skutočne vytvorené a začlenené do jej štruktúry. Predstav si človeka, ktorý celý život rozvíjal schopnosť pracovať s ľuďmi, organizovať, tvoriť alebo riešiť náročné situácie. Po smrti si nemusí odniesť vedomú spomienku na svoju profesiu, kolegov či konkrétne udalosti. Kvality, ktoré si prostredníctvom tejto činnosti vybudoval, však môžu zostať súčasťou jeho matrice. Preto má význam rozlišovať medzi dočasnou osobnosťou človeka a individualitou duše, ktorá pokračuje naprieč inkarnáciami.

PREČO SI BEŽNE NEPAMÄTÁME MINULÉ ŽIVOTY?
Túto otázku dostávam po terapiách často. Vnímam ako rozdiel pamäť konkrétnych udalostí a energetické výsledky skúseností. Vedomej pamäti minulých životov je pri novej inkarnácii spravidla zamedzený prístup. Predstav si, že by si do súčasného života vstúpila so všetkými spomienkami na predchádzajúce rodiny, partnerov, konflikty, straty či vlastnú smrť. Šiblo by nám... Tieto skúsenosti by výrazne ovplyvňovali naše rozhodovanie, vzťahy a schopnosť reagovať na nové situácie. Nie všetko potrebujeme. Osobne si pamätám okolo stovky minulých životov, pričom ich bolo tak tisícnásobne viac.. pamätám si len tie, ktorých energetické výstupy sú potrebné pre aktuálne fungovanie a moje misie tu na Zemi. Zablokovanie pamäte vytvára priestor pre ďalšie rozhodovanie v nových podmienkach bez neustáleho zasahovania predchádzajúcich príbehov. Pamäť udalostí môže byť neprístupná, ale vytvorená kvalita zostáva. Duša nezačína každý život od nuly, ale nadväzuje na to, čo si počas svojho predchádzajúceho vývoja osvojila.

 VYHODNOTENIE ŽIVOTA A ĎALŠIA INKARNÁCIA
Po ukončení fyzického života nasleduje vyhodnotenie výsledkov životného programu. Nejedná sa o posudzovanie človeka podľa spoločenských predstáv o úspechu, dobre a zle, ale o zhodnotenie skutočného energetického vývoja duše, pričom duša sa hodnotí hlavne sama. Žiadny Boh hore nás nesúdi, to sa nám snažia nahovoriť len náboženské ideológie, ktoré následne čerpajú poslušnosť z energiu strachu, ktorý nimi vytvoria.

Vyhodnocujú sa:
vytvorené kvality
kvality, ktoré sa vyvinuli na vyššiu úroveň
vyprodukovanej energie svojou činnosťou 
aké možnosti z matrice svojho programu sme nevyužili

Na základe dosiahnutých výsledkov sa a aj si 🙂 určujeme ďalšie smerovanie a pripravujú sa podmienky potrebné pre pokračovanie vývoja. Napr. duša, ktorá už disponuje určitou úrovňou zodpovednosti, môže v ďalšom živote dostať možnosti rozvíjať ju v oveľa komplexnejších situáciách, napr. dostáva na určité obdobie dohľad na nejakou skupinou iných duší. Naopak, kvalita, ktorá nebola dostatočne vytvorená, môže vyžadovať ďalšie skúsenosti na jej dobudovanie. POZOR ☝čo píšem zákonite neznamená, že každý náročný život je dôsledkom predchádzajúceho zlyhania. Do tvorby programu vstupuje množstvo faktorov, ktoré sa vyhodnocujú, a ktoré z ľudskej perspektívy ani nie je potrebné komplexne posudzovať. Náročnosť životných podmienok preto automaticky nevypovedá o úrovni vývoja duše ani o tom, čo si človek údajne zaslúži. Obzvlášť v tomto medzicivilizačnom období.

 MÔŽE DUŠA AJ DEGRADOVAŤ?
Vývoj matrice nemusí prebiehať výlučne smerom k vyšším kvalitám. Existuje aj možnosť degradácie, teda smerovania, pri ktorom duša svojou činnosťou vytvára energie a procesy narúšajúce jej ďalší harmonický rozvoj. POZOR☝nie dobrý, zlý.. píšem harmonický. Degradácia neznamená jedno nesprávne rozhodnutie, zlyhanie či náročné životné obdobie. Dôležité je dlhodobé smerovanie, opakovanosť rozhodnutí a HLAVNE CHARAKTER ENERGIÍ, ktoré sa postupne stávajú súčasťou fungovania duše. Možeme  hovoriť aj o chorobe matrice, keď sa v nej narušia procesy v energetickej konštrukcii. Je potrebné rozlišovať medzi nesplnením určitej časti životného programu a samotnou degradáciou. Človek nemusí využiť všetky príležitosti na rozvoj, čo však automaticky neznamená poškodenie jeho matrice. I tu zohráva zásadnú úlohu slobodná vôľa. Duša nie je iba pasívnym vykonávateľom programu, ale prostredníctvom vlastných rozhodnutí ovplyvňuje výsledok svojho vývoja.

Vývoj duše v tomto ponímaní nekončí smrťou fyzického tela, ale pokračuje naprieč jednotlivými inkarnáciami. Každý život prináša nové skúsenosti, rozhodnutia a možnosti rozvíjať kvality, ktoré sa postupne stávajú súčasťou individuality duše. Minulé životy preto nemusia byť dôležité pre samotné spomienky, ale najmä pre to, čo sme si prostredníctvom nich dokázali skutočne osvojiť a preniesť do ďalšieho vývoja.

ČO SI TEDA ZO ŽIVOTA SKUTOČNE ODNÁŠAME?
Keď sa na matricu pozrieme v širších súvislostiach, jednotlivé inkarnácie prestávajú byť oddelenými príbehmi. Stávajú sa na seba nadväzujúcimi etapami jedného dlhodobého vývoja. Osobne vnímam rozdiel medzi tým, ako často vnímame zmysel života, a tým, čo môže predstavovať z hľadiska vývoja duše. Veľkú časť energie ako ľudia venujeme budovaniu svojej identity, postavenia, majetku či životného príbehu. Pritom to najpodstatnejšie nemusí byť nič z toho, čo dokážeme vlastniť, pomenovať alebo ukázať druhým. 

Nakoniec si i tak neodnášame príbeh svojho života, ale kým sme sa prostredníctvom neho stali.

S úctou
Sany Asia