Častým slepým miestom ľudí je odpojenie sa od niečoho. Najhoršie je, že keď naše podvedomie „použije techniku odpojenia sa," väčšinou dôjde k úľave od problému, ale v skutočnosti sme ho len odsunuli na neskôr a vyriešenie danej záležitosti si nás počká.

V dôsledku odpojenia sa od napätia, sa nám môže zdať, že sme viac v harmónii a viac spojení sami so sebou, avšak to je zradný pocit falošného upokojenia. Takto sa môžeme cítiť preto, že sme až tak odpojení, že necítime ani bolesť z odpojenia sa a tým pádom si odpojenie neuvedomujeme. Jedná sa o štádium odpútania sa od niečoho alebo od niekoho. Ľudia môžu byť odpútaní od svojich emócií, od priateľov, od rodičov, od detí, bývalého partnera, od vlastnej podstaty, od svojho srdca, pravých túžob, od reality atď.

V každodennom živote môžeme napríklad odpojenie vnímať v práci, ktorú neznášame, pretože sme odpojení od svojho srdca. Osoba môže byť smutná, ale tvrdiť, že sa má dobre, pretože je odpojená od svojich emócií. Niekto môže zraňovať ostatných, pretože je odpojený od súcitu. Niekto môže každý deň vnímať znamenia, synchronicitu, mágiu a zázraky, ale ak je odpojený, tak to vždy spochybní a snaží sa to nejako racionalizovať.

Odpojení môže byť naozaj veľa a väčšinou ich je viac naraz.
Otázky, ktoré je vhodné si klásť:
Od čoho som odpojený/á a prečo?
Čo nechcem cítiť?
Čo nechcem riešiť?
Na čo sa nechcem pozerať?
Čím sa nechcem zaoberať?

Spiritualita sa môže, a aj sa často využíva, na ospravedlnenie toho, že v skutočnosti sme odpojení od dôsledkov našich činov a od schopnosti samostatne sa rozhodovať. Niekedy je dočasné odpojenie sa od sveta vítané a potrebné, aby sme sa dokázali stíšiť a ponoriť do seba. Avšak keď to trvá už príliš dlho, je to viac na škodu ako na úžitok.

Ako sa znova môžeš pripojiť?
V prvom rade si uvedomiť, od čoho si sa odpojil/a a prečo, potom hľadať cestu, ako to znova integrovať do života, alebo ako danú vec vyriešiť, aby sme sa pred ňou nemuseli schovávať.

S úctou,
Sany Asia