Aby sme mohli vedieť, kto naozaj sme, musíme opustiť to, čo nie sme.

Píše sa mi to dobre, číta sa mi to ešte lepšie, ale ako na to? Ako to urobiť?

Situácie v ktorých sa cítime nespokojní, nešťastní a utrápení nám len ukazujú, kde máme ísť a kde nie.... Sebaprijatie, postavenie sa výzvam života, rozpoznanie darov od pohodených návnad, ktoré nás majú za úlohu vyviesť z rovnováhy. To všetko je škola života na Zemi. Smútok, zúfalstvo, apatia a náladovosť patria občas do našich všedných dní. Akonáhle nevieme, čo máme robiť a naplno sa oddáme týmto emóciám, môžeme mať tendenciu hádzať vinu za naše pocity na iných. V tomto okamihu hodenia sa do roly obete iných je vhodné spomaliť a zvedomiť si, že život nám jasne hovorí a ukazuje to, čo nie sme.

Naše nízkovibračné pocity nás učia. Napr. máš priateľov, ktorí sa ti niekedy zdajú netaktní či neúprimní...neprídu na dohodnuté stretnutie alebo meškajú hodinu a v tebe kypí zlosť, alebo sa máte stretnúť a oni sa neozvú, či keď prídu len sa posťažujú. Táto neúprimnosť či netaktnosť od nich smerom k nám nás zrejme nahnevá. Prečo? Pretože sme na podobnej vlne v netaktnosti či neúprimnosti voči samému sebe. Sklopením uší, alebo strachom z toho, že povieš niečo, čo by mohlo niekoho nahnevať.. Si neúprimný a netaktný voči sebe. Tvoji ,,učitelia" vôkol teba ti to len ukazujú a zvedomujú. Ak by sme boli skutočne sami sebou bez strachu čo povedia iní, bez strachu že nám opustia či bez domnienky, že chceme vychádzať so všetkými (aj na úkor seba), toto správanie by ste im neumožnili. Minimálne nie opakovane. Napríklad ak niekto nepríde včas na dohodnuté stretnutie a ty na to reaguješ mäkko slovami ako ,,Nič sa nestalo, to je v pohode, ako by som sa mohol hnevať.." a  neukážeš im svoj skutočný pocitneukážeš im svoje skutočné ja. V rámci „slušnosti k nim sa prehltneš" a budeš hrať veselého a skvelého človeka podľa naučenej šablóny. Samozrejme je rozdiel pokiaľ sa to stane prvý krát, alebo sa to opakuje.

Čo tak dať ľuďom pocítiť svoju cenu a hranice? ,,Počuj tvoje správanie bolo z môjho pohľadu netaktné a nechcem, aby si so mnou zaobchádzal/a takýmto spôsobom. Pokiaľ si myslíš, že sa nič nestalo, mýliš sa. Môj čas je cenný a vyhradila som si ho pre teba. Pokiaľ meškáš 30 minút na vopred dohodnuté stretnutie, mám pocit, že si ma nevážiš a ja potom nevidím dôvod tešiť sa na ďalšie stretnutie." Samozrejme pozor ak sa takto autenticky zachováš riskuješ, či ten človek pri tebe ako priateľ/ klient zostane ale to je už iný príbeh - O TEBE a tvojom strachu či pocitoch viny, keď vyjadríš svoje skutočné ja). Pokiaľ sa rozhodneš vyjadrovať svoju hodnotu a ľudia vôkol teba na nové jednanie nie sú zvyknutí, iste budú zmätení.. pokladajú totiž za normálne, že sa neozvaš, ako zrejme mnohokrát predtým. No ty si teraz začínaš určovať svoje hranice voči sebe a iným. Ak máš čistý zámer, konáš s priamym vedomím, neriskuješ nič. Maximálne ťa ľudia začnú vnímať inak. V ich očiach sa odrazu môžeš javiť rôzne. Môžeš byť sebecký, falošný a ktovie čo ešte. Pre teba a tvoju hodnotu to ale nie je podstatné. To naozaj dôležité je byť k sebe úprimný, pretože tým započínaš cestu úprimnosti a čestnosti ako k sebe samému tak aj iným a otváraš tým polia možností, aby takto naladení ľudia mohli vstúpiť do tvojho života. Byť ,,dobrý "vôbec neznamená byť mäkký. 

Keď si začneme určovať nové hranice, všetko,čo sme predtým považovali za náš svet, sa začne rúcať. Pretože už to nové, čo máš v sebe, nekorešponduje s energiami tvojho a sveta tvojich blízkych či známych. Odrazu to, čo predtým bolo bežné, napríklad sťažovanie sa ti, mrhanie tvojím časom, či to že na dohodnej káve sedí s tebou niekto nonstop na mobile a ty síce sedíš na káve ,,s nejakým telom" ale vlastne s nijakým vedomým... Tým, že si nastavíme hranice stúpame na svojej vlastnej hodnote Keď stúpame na svojej vlastnej hodnote, stúpame na hodnote i iným, resp. otvoríme dvere ľuďom, ktorí tu hodnotu majú nastavenú rovnako. Nie je to ani nafúkanosť, či namyslenosť.. 

Energie v ktorých sme fungovali nás po postavení hraníc opustia a objavia sa nové. Začneme si priťahovať úprimných ľudí, ktorí majú svoje hranice a zdravú sebaúctu. Áno, tento proces môžu sprevádzať istú dobu rozličné očistné krízy typu plač, hnev, smútok, náladovosť. Toto všetko sa potrebuje prejaviť, pretože staré energie na ktorých sme vibrovali sa nemajú ako uvoľňovať. Prejavujú sa cez väčšinou u ľudí neobľúbené - nízkovibračné emócie či už naše alebo tých druhých.. Je dôležité prijímať a počúvať tieto pocity. Tiež s nimi pracovať ako s prostredníkmi a pomocníkmi, nie s nimi bojovať. 

2.časť článku nájdeš tu.. 

S láskou

Sany Asia