2000 ročná výuka ľudstva

Posledných 2000 rokov sa ako ľudstvo učíme pre vzostup vedomia, čo je to súcit spojený s prijatím a pritom stále mnoho ľudí si ho zamieňa s ľútosťou...

Predstavte si PRIJATIE SPOJENÉ SO SÚCITOM ako strom. Stromy navonok vyzerajú ako my ľudia - stoja samostatne. Avšak pod zemou sú prepojené koreňovými systémami.. Keď napr. jeden strom padne kvôli vetru, nepriaznivému počasiu..

Ostatné stromy neutekajú na pomoc a nedvíhajú ho...

Ostatné stromy nepomáhajú druhým stromom rásť..

Stromy sa jednoducho držia cez koreňové systémy a keď jeden spadne svoju energiu transformujú do ďalšieho rastu (poučenie z pádov ostatných vôkol nás..)

Stromy nejačia na tie druhé aby rástli rýchlejšie lebo ich brzdia...

Stromy nedajú všetky svoje úspory energie a živín, tomu druhému, lebo jemu sa teraz nechce 3 roky rásť v domnení ako mu pomáhajú..

Stromy nespomaľujú svoj rast kvôli iným stromom.

Stromy sú prepojené ale zároveň samostatné...zdieľajú energiu...nie pre záchranu ale PRE RAST...

Ľudia čo padajú sú obete, ktoré sa nimi rozhodli byť predtým než sa inkarnovali, alebo počas života. Potrebujú sa zdvihnúť sami a keď znova ,,zakorenia” môžu sa opätovne napojiť na koreňový systém ostatných stromov a rásť spolu s nimi

Súcit je o prijatí, voľby, rýchlosti a ,,cesty každého stromu” nie o preberaní zodpovednosti za voľby, rýchlosti a cesty iných stromov...

Pre porovnanie energetická frekvencia prijatia = 350 a ľútosť = 75.. Všetko pod energetickou frekvenciou 200 je tzv. energia odumierania... vidieť to hneď nie je, ani strom bez vody nie je mrtvy navonok ihneď, ale zvnútra postupne vysychá..

MY možeme pomôcť ľuďom cez SVOJU VLASTNÚ ROVNOVÁHU..

Ešte máš chuť niekoho ľutovať, alebo prijať, že aj toto je cesta, ktorú si zvolil a poučiť sa z nej na úsporu vlastnej energie potrebnej na rast?

Čo na to povedia ľudia, susedia, rodičia, brat, sestra, šéf...?

Táto otázka zabíja viac snov ako ľudia samotní..

Ži ako chceš žiť a úprimne sa sám seba pýtaj: ,,Čo na to poviem JA na smrteľnej posteli, pokiaľ to neskúsim?” Pri poslednom zúčtovaní duše a retrospektíve života, ako sme naplnili svoje výzvy žiadny šéf, rodičia ani susedia nebudú...

Sandra