Od malička nám bolo hovorené, že sme naše meno, naše pohlavie, naše známky v škole - ,,milovala" som pomenovania jednotkárka či štvorkár. Ďalej, že sme naše povolanie - riaditeľ, učiteľka, orientácia - homo hetero, bi, cys.., naše náboženstvo - kresťanka, budhista, na odľahčenie aj onanista a čo ja viem čo ešte ...tá čo nevie kresliť, ten čo vie spievať, vidí budúcnosť, ten čo nadáva atď.

Toto všetko sú však len krátkodobé prejavy našich skúseností v hmote, len prejavy nášho Ja v úzkom časovom pásme frekvencii.. Napriek tomu nám tieto verzie našich identít diktujú, kým by sme mali byť, pokiaľ im to dovolíme a osvojíme si ich. Čím viac zúžime svoje chatakteristiky, tým viac sa vzďaľujeme od svojej prapodstaty - nekonečného JA, ktoré jediné existuje ako celok 

V skutočnosti naša duša nepotrebuje štruktúru, aby sme sa mohli s niečím stotožňovať, naša myseľ však áno.. Ľudia, ktorí nepotrebujú byť vedení za ruku a nepotrebujú autority v podobe šéfov, guru, politikov... aby im primárne niekto hovoril, čo majú robiť či kým majú byť, sú spojení so svojou pravopodstatou.

Nie si ako všetci ostatní...? A? Buď zato vďačná/ý. Nesúhlasí s tebou niekto? A? Pokiaľ chceme pocítiť svoju plnú silu, mali by sme sa prestať porovnávať s ostatnými.. Prečo? Niekto chce byť ako niekto iní a podriadiť sa, zapadnúť niekam... kvôli vlastnej neistote. Ľudia kvôli svojej vlastnej neistote začínajú vyzerať rovnako, i vizuálne.. Prečo by sme si svoju jedinečnosť mali nechať utláčať alebo meniť niekým kto má svoju vlastnú istotu v seba nízku a tak si ju postavil na posudzovaní iných? 

Keď odmietneme ,,zapredať" svoju jedinečnosť, svet začne chodiť za nami. Začnú sa diať zázraky plné hojnosti a radosti.

Prebudeného človeka nedokáže zotročiť dav, nedá sa zotročiť. Ľudia sa podvedome nesmierne boja ľudí, ktorí poznajú svoju podstatu a silu, majú totiž v sebe istý magnetizmus, ktorý dokáže z väzenia nálepiek JA SOM.. vytrhnúť davy. Nikomu nepatria - komunite, organizácii, národu, náboženstvu...iba svojej pravej podstate, ktorá "sa nemusi páčiť" každému a je to tak v poriadku. Prebudený človek sa nedá k ničomu porovnať, lebo je JEDINEČNÝ.

Byť sám sebou znamená postupne odkladať nálepky, ktoré nám počas života pridelili druhí aj my sami. Autenticita nevzniká tým, že sa staneme niekým novým, ale tým, že si dovolíme prejaviť svoju skutočnú jedinečnosť bez potreby porovnávania sa s druhými. Sebaprijatie a zdravá sebahodnota nám pomáhajú žiť podľa vlastných hodnôt a vytvárať život, ktorý je v súlade s naším pravým ja.

V čom je tvoja vlastná jedinečnosť? 
Ukazuješ ju bez strachu z toho, čo nato ostatní?
Potrebuješ niekoho aby ti neustále hovoril kým máš byť a čo sa patrí?

Súvisiace články:
Sebahodnota a hranice
V dave sa nám nedarí dlhodobo rásť
2000 ročná výuka ľudstva
Próza o srdci a radosti
Život v ľahkosti a radosti
Energetickí upíri
Sila presvedčenia

Magické dni
Sany Asia