Čas všetko zahojí..
Vážne? Mám skôr pociť, že je to tvoje rozhodnutie sa v živote posunúť ďalej. Čas je len odrazom našej rýchlosti pohybu za..určitým predmetom či situáciou. Preto čas nič nehojí, avšak náš posun áno.

Karma je zdarma..
Nie je zDARma, sami sme si ju ,,vytvorili" či už v tom príjemnom, alebo menej príjemnom formáte.

Telo má ísť do hrobu zhumplované..
Snáď sa môžem rozhodnúť v akom stave svoje telo ,,do hrobu" odovzdám? Osobne som sa vedome rozhodla, že bude vyzerať tak na 26 (aj bez pomoci botoxu), bude plne funkčné a potom ho vypnem. Nie to neznamená, že si neužijem život, ale ani sa nepotrebujem skrývať za tento zastaralý aforizmus, ktorý sa používa, keď sa niekto cíti veľmi zahanbene pri tom ako napr. pije, fajčí či droguje sám a vy sa odmietate stať jeho ,,spoločníkom na jeden"..

Nemám čas..
Povedzme si, že je toto presvedčenie pravdivé, nakoľko čas skutočne nevlastníme a skutočne je len iluzórnou jednotkou našej mysle. Na druhej strane, keď už väčšina ľudí verí 24 hod konštruktu času, tak sa neskrývajme za formulku ,,Nemám čas". Každý ho má rovnako, ako si ho zadelíme - podľa našich individuálnych priorít, je už druhá vec. Niekedy je jednoduchšie skrývať sa za toto presvedčenie, ako si sám/a pred sebou priznať - nechcel/a som si nájsť čas, lebo to pre mňa nie je prioritou.

Od nôh najľahšie ochorieš..
Yes..konečne odpoviem ľuďom, ktorí sa ma pýtajú prečo chodím v zime bosá na prechádzky do lesa.. po chorobu ..  Teraz vážne. Od nôh ochorieš iba, pokiaľ tomu vedome/ podvedome veríš, v opačnom prípade je to nezmysel, asi ako to, že keď zješ kôstku, narastie ti v bruchu čerešňa. Mnísi chodia skoro neustále bosí a vo veľkých mrazoch si dávajú záležať primárne na prikrývke hlavy. Z hlavy totiž uniká teplo.

Bosí akurát nachytáš plesne..
Plesne chytíš pokiaľ máš zníženú imunitu a tvoje nohy ti chcú niečo ,,odkázať". Inak nachytáš plesne skôr z toho, že sa tvoje nohy celý deň paria v topánkach z umelého neprievzdušného materiálu ako z toho, že sa niekde prejdeš bosí..

Je to tvoja chyba..
Áno, pokiaľ sa rád hráš na obeť druhých ľudí, zaručene ti toto presvedčenie uverím. Čo tak sa radšej sám/a seba spýtať: ,,Čo ma má táto situácia/osoba naučiť?"

Mám problém..
Alebo len situáciu, ktorá hľadá riešenie.. Ale áno, problém znie dramatickejšie a privolá viac pozornosti, ktorá je živnou energiou pre veľa ľudí, ktorí práve vďaka tomuto mechanizmu zberu energiu od iných, problémy podvedome s radosťou priťahujú.

Od 40 ide telo dole vodou..
Možno pôjde ak ho pustím vodopádom, pokiaľ si sa tak rozhodol/a určite. Ak sa však rozhodneš spracovať si presvedčenia zakorenené v planetárnom vedomí a svojom podvedomí v súvislosti so starnutím - nejakými číselkami a vekom, môžeš vyzerať v 60 pokojne na 20.. a áno aj bez botoxu 🙂 Naše telo bolo uspôsobené na 120 rokov a jeho prirodzeným stavom je zdravie.

K Zemi nás púta gravitácia..
Dajme tomu... nejdem búrať Newtona, avšak skús sa na moment čisto hypoteticky zamyslieť nad tým, že jablko jednoducho padlo zo stromu rovno na zem, pretože má väčšiu hustotu. Rovnako ako keď hádžeš niečo do vody, niečo sa ponorí, niečo ostane plávať.. Tak je to i s našimi telami - čím sa nám našu hustota tiel podarí znížiť, tým viac sa naše telo bude správať a pôsobiť na zemi ako levitujúce. Funguje to tak so všetkou hmotou v 3D. Veríš tomu, že Ježiš kráčal po vode, len tak? Čo ak bol vývojovo tak ďaleko, že bola jeho hustota len menšia ako voda? Zmeniť presvedčenie, že k zemi nás púta gravitácia je prvým stavebným míľnikom k tomu, aby sme ako ľudia mohli v budúcnosti levitovať, či dematerializovať sa bez toho, aby sme boli ,,za výnimočných".

Bez jedla neprežijem..
Poznám veľa ľudí, ktorí bez jedla prežili a žijú bez neho dlhodobo. V prvom rade sa zbavili týchto presvedčení...ale samozrejme potrebovali byť nato dostatočne pripravení a prepli telo na iní zdroj energie. Na začiatok stačí PRIPUSTIŤ možnosť, že je to možné. Totiž všetko, čo dokázal aspoň jeden človek, je určite nepopierateľným faktom, že sa to dá. 

Po pôrode sa ihneď prestriháva pupočná šnúra..
Iste, pokiaľ chceš hneď v prvé chvíle dieťaťa preťať životodarnú energiu, ktorá mu dodáva väčšiu mieru prepojenia so sebou i s Univerzom počas celého života, smelo do toho. V opačnom prípade by som ju nechala prirodzene dotepať. Prečo máme tendenciu všetko prirodzené úplne otočiť, len aby sme to mali pomyselne pod kontrolou? 

Vyvinuli sme sa z opice..
Pamätám si, keď som sa ako 10 ročná na dejepise spýtala učiteľky, prečo sa teda z opíc ľudia nevyvíjajú doposiaľ, ak sme skutočne z opíc a z akých rôznych druhov opíc sme sa vyvinuli? Bolo mi povedané, že ak sa chcem ďalej pýtať citujem, ,,takéto nezmysli", mám opustiť triedu. Uposlúchnuc tento rozkaz, som ju opustila.. A nakoniec preto skončila v riaditeľni... Každopádne.. Ak, sme čisto hypoteticky všetci vznikli z opice jedného druhu šimpanza? Tak čo napr. na území Rusku pri tom fúkal vietor doľava, u susedov v Číne doprava tak im zošikmeli oči a v Indii asi zdola hore tak ohnedli..? inak si neviem vysvetliť rozdielnosť medzi rasovými rysmi.. A potom sme jasne, ako tie vyvinutejšie opice postavili pyramídy, hoci teraz 30 rokov staviame tunel? Dáva mi to tak veľký zmysel, ako keď sme vraj mohli ísť na Vianoce lyžovať, ale nie za rodinou

Musím zagratulovať..
Robíš to lebo chceš, či lebo sa to patrí a očakáva? Neotravuje ťa každý rok prepisovať z diára mená do ďalšieho roka, aby si ,,tete Klárike" mohol/a zagratulovať na meniny či narodeniny, lebo sa to patrí? Nepopieram, je veľmi milé keď si niekto spontánne spomenie na náš sviatok, avšak to spontánne sa akosi medzi nami vytratilo. Väčšinou ľudia gratulú s energiou akejsi ,,povinnosti" akoby sme si tým dávali najavo, že na druhého myslíme. A nemôžeme mať v tom myslení určitú voľnosť? Je skutočne fixovaná na istý dátum? Pretože presvedčenia fungujú obojsmerne a pokiaľ verím, že keď mi niekto zagratuluje záleží mu na mne, minimálne podvedome verím i tomu, že keď mi niekto nezagratuluje, nezáleží mu na mne.. Je toto potrebné? Čo tak hodiť na spojke rýchlosť ,,spontánnosť" alebo zaviesť úplne iný zvyk? MÁM NARODENINY a JA SA ROZHODNEM S KÝM TENTO ČAS BUDEM ZDIEĽAŤ, KOHO CHCEM POČUŤ NA DRUHEJ STRANE a TÝM ĽUĎOM SA SAMA OZVEM A POVIEM IM AKO ICH ĽÚBIM A ŽE IM ĎAKUJEM AKO MA UPLYNULÝ ROK SPREVÁDZALI? Bez toho, aby som doma čakala na mobile, kto si tento rok (ne)spomenie..? Len na moment zavri oči a predstav si svet, kde žijú len ľudia, ktorí sa na nič nehrajú a v láskavosti dokážu žiť svoju autenticitu bez ,,patrí sa, musím a je slušné keď..." Ako sa v tom svete cítiš?

Ja chránim teba a ty chrániš mňa..
Toto nám tvrdili od malička, že? My sme boli zodpovední zato, ako cítili naši rodičia. Keď ,,z nás" boli sklamaní, zahanbení, smutní.. Potom učitelia, potom šéfovia, firma... A nakoniec sa ľudia dopracovali k majstrovskému kúsku, vraj sme zodpovední i zato, či niekto (ne)bude zdravý a dokonca, že tú zodpovednosť má prevziať i on za nás. Jediné čo by si stačilo osvojiť (...a to by bolo autentických bytostí na Zemi..), je presvedčenie, že jediný človek, kto je zodpovedný za náš život - zdravie, vzťahy, spokojnosť a emócie, sme MY SAMI a nik iný. 

Ja to tak cítim..tak je to správne
,,Majstrovstvo" posledných mesiacov osobného rozvoja s ktorým sa stretávam v praxi - všetko čo cítim je správne. Gratulujem, že si začal/a cítiť, to však ešte neznamená, že čo cítiš nepramení z ega. Nadobudnúť jemnocit, či to čo cítiš pochádza z duše či z ega, zaberie niekedy niekoľko mesiacov, rokov i desaťročí intenzívneho bádania a sondáže svojho vnútra. Netreba zaspať na vavrínoch. Ako napr. jedna účastníčka pobytu, ktorý sme s manželom organizovali si nacupkala do našej izby, keď sme v nej neboli, aby si niečo zobrala. Keď som ju konfrontovala s tým, prečo bola v našej izbe, že tam zanechala energetickú stopu, povedala mi, citujem: ,,Nacítila som si, že ti to nebude vadiť." Keby som si ja náhodou v danom momente nacítila, že jej chcem jednu šupnúť, tiež by to bolo ok, lebo som to tak cítila? Ľudia, už sme sa naučili čiastočne kultivovať svoju myseľ, tým však rozvoj nekončí. Potom je čas kultivovať emócie a následne tieto zložky prepájať, aby sme sa nenechávali unášať bez-zmyslu iba vo víre ,,hormónov" za tónov melódie ,,veď to tak cítim.." 

Tento článok netrvdí, že disponujem úplnou absolútnou pravdou, minimálne však stojí na zamyslenie, prečo sa nepozrieť na veci i z iného uhla? Prečo len nepripustiť, že i takto to ľudia môžu mať. Kde je cesta, tam je vôľa. Kde je vôľa, tam sa otvárajú i iné cesty poznania..

Tento článok ťa inak môže stáť nič, alebo do neho môžeš investovať kúsom energie podpory zdieľania. Vopred ďakujem akokoľvek sa rozhodneš. 

21 odporúčaní pre život v ľahkosti a radosti si možeš prečítať tu.

S láskou
Sany Asia