Aj my sme ,,len" ľudia

Aj my sme len ľudia..

Často sú terapeuti, sprievodcovia, média či fascilitátori idealizovaní do výšin. Ľudia si vôkol nás radi vytvárajú bubliny dokonalosti. Osobne ich nemusím a rada ich praskám (kým sa nezmenia na karmické). Niektorí ľudia nás berú ako tých, ktorí nemajú problémy, tých ktorí dokonale reagujú, tých ktorí majú každý deň vo vysokých vibráciách.

Opak je pravdou. Všetci máme svoje dni. Všetci sa občas cítime tak, že by sme najradšej rozsiahli krídla, zvysoka sa tu na všetko vysr*li a odleteli domov. Zažili sme pády i vzlety.. chybné kroky, roztržky, milné rozhodnutia. Závideli sme, zazerali sme, hnevali sme sa, boli smutní, frustrovaní a pocítili roztrieštenie. Nie každý deň svieti slnko Tak ako pre vás, tak i pre nás. SME ĽUDIA, všetci SME TERAZ ĽUDIA. Možno sa zdá, že je vôkol nás je všetko dokonalé ružové a krásne. Možno nám už všetkým vnímanie reality úplne zmarili socialne siete, ktoré sa nesú v akejsi ilúzii dokonalosti bez vrások, hnevu a s neustálym úsmevom na tvári, ale v skutočnosti? Vďaka našim vlastným ,,pádom, prešľapom, omylom a chybám” sme tým kým sme, svetlám ktoré možu svietiť na cestu i ostatným. Svetlám ktoré občas zhasnú, aby opäť našli cestu ako zasvietiť, ktoré sem tam klesnú aby opäť stúpli..

Ľudia milujú ,,nadprirodzené dary”, ale často si neuvedomujú ze maju i opačnú stranu. Každý dar má 2 strany mince (rovnako ako všetko vo vesmíre), je krásny pokiaľ sa s ním naučíš pracovať, ale kým sa s ním naucíš pracovať, niekde ti dá a niekde vezme. Niekde zasvieti medzi ľudí a inde ľudí spáli. Hoci sa može javiť že naše životy sú dokonalé, dokonalosť je ilúzia. Ilúzia ega, ktoré nás drží za ramená vo vlastnej temnote. Ak i sme niekde, kde sa vidíte že by ste chceli sami byť, sme tam vďaka ceste ktorú sme už prešlapali a skúsenostiam duše. Či uz v tomto živote, v tejto inkarnácii alebo inej, ale kráčame a učíme sa neustále. Preto sme tu

Vo vyšších dimenziách je síce pekne, každý deň ,,svieti slnko, každý deň je nedeľa”, ležíme v ružovej ilúzii sladkosti ale je tam po stovkách a tisíckach rokov i NUDA. Preto natešene čakáme RADY, aby sme si vystáli ,,telo" od rodičov, ktorí zranenia našej duše zhmotnia do fyzickej podoby, nech ich môžeme liečiť a následne možno liečiť rany i ostatných. Nevybrali sme si ,,jednoduchú dobu” (i keď mne osobne nepríde ani zložitá ako sa môže na prvý pohľad javiť..), ale vybrali sme si ju, lebo ju naša duša brala ako dobrodružstvo… lebo máme silu vyliečiť čo nás v nej drží, na ceste za krajšími zajrajškami. Každý z nás je jedinečný a výnimočný… všetci sme terapeutmi, médiami, sprievodcami i svetlami ostatných, hoci ,,len" vo vlastnej rodine.. akurát sme sa to sem prišli naučiť precítiť s rôznymi prežitkami. Aj s bolesťou, aj radosťou, aj so smútkom, aj s láskou, aj so samotnou, aj s naplnením, i bez neho.. so všetkym. TOTO JE NÁŠ DAR ŽIVOTA. Cítiť… seba, teba vsetko. TOTO JE ZEM TOTO SME MY ĽUDIA.

Nemôžeme cítiť radosť ak vo svojom vnútri cítime smútok či žiaľ pred ktorým utekáme.

Nemôžeme cítiť šťastie ak vo svojom vnútri cítime hnev či nenávisť, ktorú sa snažíme odstrániť.

Nemôžeme cítiť pokoj a harmóniu pokiaľ sme niečo pomyselne pochovali.

S láskou

Sandra