začni sebou..

NEveleb a NEzbožťuj, čiže nerob z iných Bohov skôr, než ho uvidíš v sebe. To isté platí pri Budhovi, Kristovi či iných veľkých avataroch dávnych dôb. Keby žili, bolo by to to posledné, čo by od teba chceli. To, čo na niekom obdivuješ, je niekde i v tebe. Neznamená to podporu vlastného ega a povyšovania sa nad ostanými. Rovnováha je o uvedomovaní si, rešpektovaní vlastnej hodnoty, vlastného úseku cesty a tak i cesty ostatných. 

Sebaúcta nevzniká tým, že sa porovnávame s druhými, ale tým, že postupne objavujeme vlastnú hodnotu a jedinečné dary. Sebapoznanie je cesta, na ktorej prestávame hľadať autority mimo seba a začíname viac dôverovať vlastnému vnútornému vedeniu. Duchovný rast neznamená stavať druhých na piedestál, ale s rešpektom vnímať ich cestu aj svoju vlastnú. Práve zdravá sebaláska vytvára priestor, aby sme si vážili seba bez potreby niekoho zbožšťovať alebo znižovať vlastnú hodnotu.

Sme multidimenzionálne bytosti. Každý z nás ma v sebe zrnko masového vraha. Každý máme v sebe i zrnko božskej energie, alebo energie Zdroja, Boha Vesmíru či Stvoriteľa. Keď ho uvidíš a začneš sa oň starať, namiesto toho aby si slepo obdivoval/a iných, v tvojom živote sa začnú diať zázraky.

Keď vnímame najprv Božstvo v sebe, následne ho skutočne začneme vidieť a vnímať v iných, bez potreby ich uctievania, s rešpektom a s úctou. Ako to platí pri všetkom inom najprv musíme mať lásku pre seba, potom ju skutočne môžeme dávať iným. Inak sa jedná o lásku podmienečnú, alebo slepú.

Odpovedz si na 3 jednoduché otázky:
Čo je na mne božské?
Aké jedinečné dary svetu ponúkam?
Koľkým ľuďom som už pomohol/a zlepšiť život svojimi darmi?

Súvisiace články:
Archetyp vedmy
Prejavy ega na ceste duše
Prav(d)a vs. pravá cesta
Sila presvedčenia
16 presvedčení na zamyslenie

S úctou
Sany Asia