Transparentnosť neznamená, že každému človeku na svete dlžíme prístup do svojho vnútra. Môžem povedať, že o niečom nechcem hovoriť alebo odpovedať, že je niečo súkromné. A paradoxne je táto veta pravdivá, pretože hovorí pravdu o reálnom postoji a aj príjemnejšia než 20 minút pseudoprávd. Transparentnosť nevnímam ako absenciu súkromia, ale ako absenciu potreby manipulovať vnímanie druhého človeka tak, aby som nemusel niesť dôsledky celej pravdy.

Transparentnosť vo vzťahu nie je o tom, povedať každému všetko, ale hovoriť pravdu tam, kde naše mlčanie, polopravda alebo manipulácia mení rozhodnutie druhého človeka. Dospelá úprimnosť spája citlivosť, rešpekt a zodpovednosť za to, ako komunikujeme. Keď sa dôvera rozpadá pri klamstvách, polopravdách a pseudopravdách, človek prestáva cítiť bezpečie a prirodzené uvoľnenie vo vzťahu. Pravda môže vzťah zmeniť alebo ukončiť, no neúprimnosť ho deformuje zvnútra a oberá druhého o slobodnú vôľu rozhodovať sa na základe reality.

Transparentnosť buduje dôveru. Naopak dôvera sa rozpadá pri klamstvách a nielen tých veľkých. Rozpadá sa aj pri stovkách malých momentov, v ktorých človek cíti, že niečo nesedí. Slová hovoria jedno, lenže čo neoklameš je energia. Informácie prichádzajú po častiach. Príbeh sa podľa okolností mierne mení, prípadne musíme čo počujeme deliť dvomi, aby sme sa dopracovali k akému takému obrazu skutočnosti. Pre mňa osobne sú slová cca 10% komunikácie a 90% je neverbálny prejav - intonácia, hlas, zdôrazňovanie, emócia ktorú slovo nesú. Keď sa dôvera vytráca postupne ľudia prestávajú počúvať obsah slov. Začne analyzovať tón, detaily, časové súvislosti, medzery v príbehu. A jeden z najväčších následkov dlhodobého predostieranie poloprávd, slovíčkarenia či klamstiev? Prestávame vedieť odpočívať. Ja som osobne sa necítila pri takých ľuďoch základný pocit bezpečia, niečo vo mne bolo stále trochu v strehu, či ten druhý opäť niečo neskresľuje a ja môžem vyhodnotiť realitu tak ako skutočne objektívne potrebujem. 

PRAVDA MÔŽE VZŤAH ZNIČIŤ, KLAMSTVO TO UROBÍ TIEŽ, LEN TO ODDIALI. Niektorí ľudia nehovoria pravdu preto, lebo sa boja jej následkov. Čo ak sa nahnevá, odíde, odmietne ma, pomyslí si niečo zlé, či stratím vzťah, prácu, výhodu, alebo obraz dobrého človeka? Tak sa snažia pravdu dávkovať spôsobom, ktorý zachová všetko pokope. Lenže potom už vzťah nestojí na realite. Stojí na informáciách, ktoré jedna strana dovolila druhej vedieť. Ak by poznanie celej pravdy zmenilo rozhodnutie druhého človeka, potom jej zatajením mu zároveň beriem možnosť rozhodnúť sa na základe reality. Oberanie druhého o slobodnú voľu sa rozhodnúť je najvyššie porušenie vesmírnych zákonov.

Úprimnosť nie je „Ja vždy poviem všetko narovinu.“ Aj bezohľadnosť sa v dnešnej dobe rada prezlieka za úprimnosť. Dospelá úprimnosť dokáže byť citlivá, snaží sa vyberať vhodný čas. Dokáže povedať nepríjemnú vec bez potreby zámerne ublížiť či zraniť. Dokáže rešpektovať svoje aj cudzie hranice, ale nemení podstatu reality len preto, aby sa vyhla nepohodliu. Pre mňa transparentnosť neznamená dokonalosť. Transparentný človek môže urobiť hlúposť, može robiť chyby, sme ľudia a učíme sa aj krokmi, ktoré považujeme za mylné, možeme zlyhať, zľaknúť sa, niečo nezvládnuť a dokonca sa aj najskôr snažiť pred pravdou utiecť. Rozdiel je v tom, či sa k nej dokáže vrátiť sám od seba, pozrieť sa na seba. Bez hmly, slovných kľučiek, potreby zo seba urobiť obeť. Vnímam to ako jeden zo znakov skutočnej vnútornej vyspelosti. Byť človekom, ktorý už nepotrebuje deformovať pravdu, aby dokázal žiť sám so sebou.

S úctou
Sany Asia