Kríže - bedrová chrbtica
obmedzujúce vnímanie peňazí
Bedrová chrbtica, alebo ako hovorievame kríže je dolná časť chrbta. Psychosomaticky je spojená s existenciálnymi problémami, ktoré súvisia s 1. koreňovou čakrou.
Bolesť krížov a bedrovej chrbtice môže mať množstvo fyzických príčin, no psychosomatika krížov sa pozerá aj na naše vnútorné prežívanie – napríklad strach z budúcnosti, finančnú neistotu, pocit nedostatku či potrebu mať peniaze neustále pod kontrolou. Téma koreňovej čakry a peňazí sa spája najmä s pocitom bezpečia, stability, ukotvenia a dôvery v život. Obmedzujúce presvedčenia o peniazoch ako „pre peniaze musím makať“, „nikdy ich nebude dosť“ alebo „nemôžem si dovoliť“ môžu výrazne ovplyvňovať náš vzťah k peniazom a hojnosti. Niekedy preto stojí za to nevnímať bolesť chrbta iba ako problém tela, ale položiť si aj otázku, aké bremeno, strach či potrebu kontroly vo svojom živote práve nesieme.
1. čakra ako základ je bod ukotvenia, témy istoty, stability a prenesenom slova zmysle ukotvenia na Zemi. Pokiaľ nám chýba zakorenenie, pôvodom može byť, že sme sa napr. už v prenatály alebo v detstve ako deti necítili bezpečne, zažívali pocity neistoty, neukotvenosti, pričom tieto strachy sa uložili práve do krížovej oblasti. Neskôr v živote môže človek trpieť bolesťou vždy, keď rieši peniaze či majetok, hoci na podvedomej úrovni. Buď sa obáva nedostatku financií alebo trpí obavami o financie.
Práve krížová oblasť nám pripomína nespracovaný strach z budúcnosti. Pocit, že na človeku leží veľké bremeno a on ho neustále potrebuje kontrolovať, aby sa mal dobre. Hoci môže mať reálne dostatok až prebytok financií a hmotnej hojnosti, jeho nutkavá potreba mať nad nimi ,,stálu moc” a prehnane kontrolovať útratu, nedovoliť si a nedopriať, môžu viesť k rovnakým bolestiam. Pretože sme uverili presvedčeniam:
bez práce nie sú koláče
pre peniaze musíme makať
najprv musím mať istotu, až potom si môžem dovoliť žiť
nikdy ich nebude dosť
najprv výkon, potom odmena
keď nebudem pracovať, nezarobím
nemôžem dostať veľa za málo času
niečo, čo je pre mňa prirodzené a ľahké, si nemôžem pýtať veľa
peniaze prichádzajú iba cez moje úsilie
ak prestanem pracovať, príjem sa zastaví
ak nemám peniaze pod kontrolou, rozkotúľajú sa
najskôr musím vedieť, odkiaľ peniaze prídu, aby som si niečo mohol/a dovoliť
peniaze neprídu len tak
veľké peniaze znamenajú veľkú zodpovednosť a veľa starostí
menej peňazí = menej slobody
nemôžem mať zároveň peniaze, čas aj pokoj - niečo musím obetovať
je hlúpe chcieť veľa peňazí
duchovný/vedomý človek by nemal riešiť peniaze
pomáhať ľuďom a zarábať na tom nejde dohromady
nemôžem si pýtať veľa za niečo, čo ma baví a ide mi ľahko
peniaze kazia ľudí a robia medzi ľuďmi problémy
bohatstvo človeka vzďaľuje od jeho podstaty
keď budem mať veľa, ostatní ma budú odsudzovať a závidieť mi
nie je bezpečné byť príliš viditeľná a úspešná
musím niečo robiť, byť užitočná/ý, aby som mal/a hodnotu
peňazí je obmedzené množstvo
keď získam viac ja, niekto iný musí mať menej
dobré príležitosti sú vzácne.
keď jednu príležitosť odmietnem, ďalšia nemusí prísť
musím šetriť „na horšie časy“, pretože horšie časy raz určite prídu
peniaze sa rýchlo rozkotúľajú
… a to najčastejšie
NEMÔŽEM SI DOVOLIŤ….
Jedná sa chybné a obmedzujúco nastavené vzorce, ktoré sú často odpozerané od rodičov, či spoločnosti, ktorá sa buď naháňala za peniazmi a dávala okázalo najavo, že ich majú a že sú peniaze dôležité alebo naopak, že nebol dostatok financií a okolo panoval strach, čo bude. Duša si potom nastavenie do seba ukladá a uverí rovnako ako myseľ. Zjednotia sa v pocite, že peniaze sú to, na čom v živote naozaj záleží, pretože práve ony určujú, ako sa v živote bude mať.
Peniaze sú však len nástrojom na našej ceste. Nie niečo, čo nám umožňuje existovať a výhradne prežívať radosť, ale čo je iba bonusovým nástrojom do života. Ak s tým nesúhlasíš a všetko v tebe hovorí, veď s pozri okolo seba… A moja odpoveď ? To všetko vôkol nás sme stvorili svojim kolektívnym vedomím a máme možnosť to i zmeniť.
S úctou
Sany Asia
Chceš odoberať newsletter?
Zadaj email a do správy napíš ZÁUJEM.
