Každý z nás má v sebe min. 2 dimenzie psyché. Vedomú a nevedomú. Teda tú, ktorou si uvedomujeme, veci o ktorých vieme, a zjednodušene povedané to, čo si neuvedomujeme - čo naša psychika odložila kamsi dozadu. Pozor☝🏼 len sme k tomu stratili cestu, ale ono to tam stále uložené je.

Ako malí sme rástli, podnetov v našom okolí, ktoré sme vnímali bolo stále viac a viac. Niektoré boli pre nás krásne a fascinujúce, z iných sme mali strach a prinášali nám bolesť, načo telo reagovalo vyplavovaním hormónov neprospievajúcich nášmu telu. Tak sa naša myseľ v rámci programu zachovania života rozhodla, aby sme prežili a aby sme sa uchránili potenciálnej bolesti (duševnej i fyzickej), že začne filtrovať naše zážitky. To, čo bolo svetom autorít ,,nechcené, nepatrilo sa, nebolo dobré“ sa postupne odfiltrovalo do úzadia – do nášho podvedomia. A postupne sme sa stávali poslušnými chlapcami a dievčatkami so zúženým výberom myslenia a správania, ktorý bol autoritami prijímaný a schvaľovaný.

Logicky - vyrástli sme a to, čo nás ohrozovalo v období detských rokov, už v skutočnosti neprináša ohrozenie. Konečne si môžeme vyberať to, čo vo svojom živote chceme – a čo nie.. byť autenticky sami sebou, šťastní a spokojní. Malo prísť vytúžené obdobie slobody – avšak  naše podvedomie nefunguje na logike. Preto sa tieto pocity slobody a skutočné, neprchávé pocity šťastia u mnohých ľudí nedostavili alebo len čiastočne v určitých oblastiach života. Na základe nášho podvedomia si v najväčšej miere vyberáme aj svojich partnerov, prácu, kamarátov a vlastne u väčšiny ľudí cca vyše 90 - 95% okolností vo svojom živote? Jedna vec je že vedomie vie, druhá, že podvedomie vie tiež.. a podvedomie má u vačšiny ľudí značnú percentuálnu prevahu funkčnosti..potom sa stáva, že si sami sebe ľudia vytvárajú utrpenie a problémy.

Keď sa niečoho obávame, a pričasto si v mysli vytvárame katastrofický scenár ako sa naša obava naplní a aké bude mať dôsledky, vytvárame si v mysli práve takúto budúcnosť. Veľakrát si ju vytvárame podvedome a teda si to ani neuvedomujeme a nevieme, že sa tak deje. Náš mozog nerozoznáva, či niečo chceme alebo nechceme – proste tvoríme predstavu, a keď jej venujeme dostatok energie (čiže zobrazujeme si ju často do detailov a s emotívnym nábojom), tak si ju zhmotníme. „Ja som vedela, že to takto dopadne!“, povieš si, keď sa naplnia tvoje najhoršie obavy do detailov tak, ako si si ich v mysli premietal/a. Nebolo to ale tušenie – vytvorili ste ho. Keby si rovnaké množstvo energie venoval/a želanému výsledku, dopadlo by to inak – tak, ako si si to vytvoril/a v tvojej predstave.

Jedným z dôvodov, prečo sa ľudí snažím povzbudzovať aby sa pustili do vecí, ktoré považujú za nereálne je skutočnosť, že v živote môžeme dokázať omnoho viac, než si svojím omedzeným vnímaním vôbec dokážeme predstaviť. Mnoho bytostí, ktoré časom uvideli ,,cesty“ ktoré sami doposiaľ nevnímali ako dostupné, mi povedalo, že by to v živote chcelo viac zázrakov.. 

Čo ak sú ale zázraky omnoho bežnejšie než si myslíme? Čo sú to vlastne zázraky? Napr. keď napíšeš svoje meno na papier, asi to nebudeš považovať za zázrak, avšak keď svoje meno zrazu uvidíš na nejakom neznámom mieste, bilboarde či papieri bude ti to pripradať tak trochu ako zázrak. Jednoducho máme tendenciu považovať čokoľvek, čo vzniklo mimo nášho známeho 5 zmyslového chápania či pričinenia v určitom smere za ,,zázračné“. Pričiňme sa o svoje zázraky a podporme vo svojom živote synchronicity tým, že budeme rozširovať svoju vedomú časť psyché.

Človek potom automatizovane nenaskakujete na každú myšlienku, ktorá sa mu naháňa hlavou, práve naopak. Sám sa stáva jej tvorcom a plne si ju uvedomuje.

Keď sa rozhodneš, že sa budeš cítiť vo svojom živote dobre, tak sa stane, avšak tvoja myseľ musí byť z prevažnej väčšiny na vedomej úrovni alebo so zmenenou časťou podvedomej úrovne, jednoducho nastavená na šťastie🍀

S láskou
Sany Asia🤍