Čistenie preberania/ odovzdania zodpovednosti

Asi každý už zažil situáciu, kde bola zodpovednosť rozdelená.

Predstav si zodpovednosť ako nákup, ktorý možeme vyjadriť % … čiže celý nákup = 100% jeho polovica = 50 % atď. Pokiaľ zoberieme resp. prevezmeme za niekoho zodpovednosť, už mu neostane 100%. Rovnako ako by sme si zobrali časť z jeho nákupu.

Naučili nás to už ako malé deti, mamka nám 65x pripomenula, či máme úlohy, alebo či sme už vyniesli smeti. Aby sme náhodou nezabudli. Kedy by sme to ale stihli, keď si tú zodpovednosť už dávno vzal rodič a len nám to pripomína. Robili tak zo strachu, že keď nám to 55x nepripomenú donesieme zo školy 5ku alebo nás zjedia šváby. Ale naučili nás tým, len neokúsiť zodpovednosť našej nečinnosti, ktorá by nás doviedla k opačnému pólu - k činnosti.

Kde nie je zodpovednosť, tam nie sú kroky/ viditeľná činnosť v hmote. Pretože žiadne dieťa vo výsledku nechce chodiť s mladšími deťmi do ročníka, keď ho po 100 paťkách bude opakovať.. ani sa nechať zjesť švábmi. Ale niekedy musíme zažiť, čo nechceme, aby sme zistili, čo chceme.

To čo chceme i nechceme zažívať nás dovádza k činnosti

Ako viem, že som prevzal za niekoho zodpovednosť?

Robím veci, riešim záležitosti, ktoré nie sú mojou zodpovednosťou, priamo sa ma netýkajú.
Som presvedčený/á, že ak to neurobím ja, tak ten druhý už vobec nie.
Myslím si, že to by to bezo mňa ten druhý nezvládol.
Mám pocit, že ten druhý ma v danej situácii potrebuje a som v nej nezastúpiteľný/á.

Ako sa prejavuje vo vzťahu prevzatie zodpovednosti na emocionálnej a mentálnej úrovni? A ako sa može prejaviť vo vzťahu potreba návratu zodpovednosti za svoj život naspäť partnerovi?

Keď sa rozhodneme prevziať za niekoho zodpovednosť, vlastne mu ju berieme, či už nám ju do rúk zveril sám, alebo to tak robíme na základe vlastných presvedčení.

Ak máš pocit, že ti niekto zobral zodpovednosť, je to tým, že si to umožnil/a.

Ani jeden z partnerov v tomto modely skutočne nie je obeť a ani jeden nie je tyran. Ten, kto sa rozhodol niesť nákup na svojich pleciach, ho može kedykoľvek zložiť a dať tomu, kto si nakúpil, i čo si nakúpil. Už si len vstupovať postupnými kročikmi do svojej sily a spracovať ,,temnotu,” ktorú nám to začne vyťahovať aj z päty.

Samozrejme vnímať stále možeš i preberanie zodpovednosti za dieťa, či rodiča. Čisteniu týchto programov sa nevyhneš, nakoľko sa tak začne diať na kolektívnej úrovni vedomia.

Ešte raz zopakujem neustálim preberaním zodpovednosti v destve sme sa naučili, len neokúsiť zodpovednosť našej nečinnosti, ktorá by nás doviedla k opačnému pólu - k činnosti. Kde nie je zodpovednosť, tam nie sú kroky/ viditeľná činnosť v hmote.

Kde si prevzal/a zodpovednosť za iného ty
A kde si odovzdal/a zodpovednosť za seba

2. časť článku nájdeš tu.

Magické dni
Sany Asia